Čís. 14922.
Žaloba, založená na § 3 zákona č. 4/1931 Sb. z. a n., nemôže byť zamietnutá z dôvodu, že právo osoby, oprávnenej požadovat’ výživu voči osobě v smysle § 1 cit. zák. zaviazanej, nebolo jej dosaľ súdom pravoplatné pririeknuté; v takomto prípade otázku týkajúcu sa tohoto požadovacieho práva, ako otázku prejudiciálnu, třeba riešiť v spore, počatom žalobou, založenou na § 3 cit. zákona.
(Rozh. z 28. januiára 1936, Rv III 1000/35.)
Žalobkyňa zažalovala bola svojho manžela Jozefa S. o dočasné výživné a nevyčkavši pravoplatné rozhodnutie onoho sporu — podala žalobu aj proti žalovanej podla § 3 zák. čís, 4/1931 Sb. z. a n. Oba nižšie sudy tuto žalobu zamietly. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho sudu rozviazal a uložili mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie. Dôvody:
Mylné je stanovisko odvolacieho sudu, že »žalovanú ako tretiu osobu nemožno zaviazať na plnenie solidárne s povinným Jozefom S., ak záväzok tohoto nebol ešte pravoplatné stanovený«. Otázku, s hľadiska žalobného nároku rozhodnu, či je totiž žalobkyňa osobou oprávněnou na dávky (§ 3 zák. č. 4/1931 Sb. z. a n.), má súd — ak nebol ešte záväzok povinného pravoplatné stanovený — v tomto spore riešiť, a to buďto samostatné, buďto — ak to s hľadiska procesnej ekonomie uzná za účelné — s použitím výsledku sporu, započatého žalobkyňou proti manželovi o dočasné alimenty. V posledně spomenutom případe málo by byť pokračovanie v tomto spore podla § 234 Osp. přerušené až do pravoplatného skončenia onoho sporu. V dôsledku kusosti skutkového stavu v tomto smere a aj pokiaľ sa týká okolností, rozhodných s hľadiska žalobného nároku so zreteľom na ustanovenie § 1 cit. zákona v súvislosti s ustanovením § 3 cit. zákona, nemožno vo věci rozhodnúť s konečným výsledkom.