NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 2

Čís. 16246.

Otázku, či bol zamestnanec k zamestnavateľovi v služebnom pomere, podliehajúcom penzijnému poisteniu, rieši súd v spore o náhradu škody, vzniklej z porušenia prihlasovacej povinnosti, samostatné ako otázku prejudiciálnu, ak o nej ešte nebolo rozhodnuté pravoplatným výmerom nositeľa poistenia. — Nie je však vylúčené, aby sa strany obrátily o rozhodnutie o tom, či zamestanec podliehal penzijnému poisteniu, na nositeľa poistenia, aj keď už poistný prípad nastal. Keď sa tak stalo, je pravoplatné rozhodnutie nositeľa poistenia o tom, či zamestnanec podliehal penzijnému poisteniu alebo nie, pre strany aj pre súd závazné.1)
(Rozh. z 20. mája 1937, Rv III 190/37.)
Žalobu, ktorou sa žalobník domáhal na I. žalovanom Drovi D, a II. žalovanej strane náhrady škody na tom základe, že ho neprihlásili k penzijnému poisteniu, oba nižšie súdy zamietly.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalobníka zamietol.
Dôvody:
Otázku, či zamestnanec bol k zamestnavateľovi v služebnom pomere, podliehajúcom penzijnému poisteniu, rieši súd v spore o náhradu škody, vzniklej z porušenia prihlašovacej povinnosti, samostatne ako otázku prejudicálnu, ak o nej ešte nebolo rozhodmuté pravoplatným výmerom nositeľa poistenia. Nie je však vylúčené, aby sa strany obrátily o rozhodnutie o tom, či zamestnanec podliehal penzijnému poisteniu, na nositeľa poistenia, aj keď už poistný prípad nastal, ako v súdenom prípade. Keď sa tak stalo, je pravoplatné rozhodnutie nositeľa poistenia o tom, či zamestnanec podliehal penzijnému poisteniu alebo nie, pre strany aj pre súd závazné.
Výmerom Úradovně Všeobecného penzijného ústavu v B. zo dňa 1. augusta 1936, ktorého pravosť žalobník uznal a ktorého platnost nenamietal, bolo vypovedané, že žalobník ako pomocný hájnik II. žalovanej strany v době od 1. januára 1926 do 31. marca 1933 povinnému penzijnémo poisteniu nepodliehal. Je proto žalobný nárok, uplatňovaný proti tejto žalovanej na základe porušenia prihlašovacej povinnosti k penzijnému poisteniu, bezzákladný.
Výmer tento netýká sa však pomeru žalobníka k I. žalovanému Drovi D., a preto se z neho nedá pre posúdenie oprávnenosti žalobného nároku proti tomuto žalovanému nič vyvodit.
Žalobník uplatňuje žalobou proti I. žalovanému Drovi D. nárok na platenie odškodňovacej renty pre porušenie prihlašovacej povinnosti k penzijnému poisteniu. Bolo preto na ňom, aby dokázal nielen, že bol u tohoto žalovaného v služebnom pomere, ale aj to, že zamestnanie, ktoré v skutočnosti u žalovaného mal, podliehalo penzijnému poisteniu tak podla zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. Žalobník udal v žalobe, že v roku 1908 vstúpil do služieb P-ovcov ako hájnik a dozorca nad robotníkmi. Za vojny nepracoval. Pozemkovou reformou prešiel P-ovský majetok do vlastníctva II. žalovanej strany, ktorá ho prepustila v čiastkach Jánovi P., Jánovi D., Jozefovi K., I. žalovanému Drovi D. a část si ponechalo. Všetci menovaní prevzali žalobníka do svojich služieb, v ktorých zotrval do 15. októbra 1932. Tieto okolnosti žiadal dokázať spismi Cpr 319/1935 pracovného súdu v B. Aké práce konal žalobník pre jedného každého z uvedených zamestnavateľov, najmä pre I. žalovaného Dra D., ani v žalobe, ani v pokračovaní před nižšími súdmi neuviedol, Obmedzil sa na prednes žaloby, že všetky okolnosti jeho služby jsú v spore Cpr 319/33 podrobné zistené. Pri tom stave je správné zistenie odvolacieho súdu, že žalobník neuviedol žiadnych takých okolností, z ktorých by sa dalo zistit, že žalobník vykonával u I. žalovaného Dra D. zamestnanie podliehajúce povinnému penzijnému poisteniu podľa platných zákonných predpisov. Preto je dovolacia žiadost aj v tomto smere bezzákladná.

Porov.: Úr. sb. č. 2916 (I).*

Citace:

Čís. 16246. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 74-75.