NPD documents search: Váž. civ., 11 (1929), sv. 2

Čís. 16254.

I. Trhovec, ktorý v hádke s iným trhovcom o miesto na tržišti, kope do stánku tohoto trhovce a prevráti mu stôl s tovarom, dopúšťa sa konania proti dobrým mravom súťaže v smysle § 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.
II. Použitie § 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. nie je vylúčené tým, že čin, závadný s hľadiska tohoto ustanovenia, je aj činom trestným podľa iných zákonných ustanovení.
(Rozh. z 29. mája 1937, Rv IV 716/36.)
Podľa prednesu žaloby II. žalovaný, ktorý je trhovcom ako žalobník a predáva tovar toho istého druhu, dňa 17. januára 1936 na trhu v P., keď si žalobník v jeho susedstve postavil stánok, začal kopať do stánku žalobníka, prevrátil mu stôl s tovarom a tovar, ktorý spadol na zem, bol potom čiastočne rozkradnutý, zničený alebo poškodený. Žalobou, oprenou o ustanovenia zákona proti nekalej súťaži (č. 111/1927 Sb. z. a n.), domáhal se žalobník rozsudkového výroku, že II. žalovaný povinný je zdržet sa spomenutého konania a nahradiť žalobníkovi spôsobenú škodu. (Žaloba proti I. žalovanej nebola predmetom vecného rozhodovania Najvyššieho súdu.) Súd I. stolice žalobe proti II. žalovanému vyhovel, lebo uznal, že sú tu podmienky pre použitie § 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. Odvolací súd jeho rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Dôvody: Dokazováním,, vykonaným pred súdom prvej stolice, je zistené, že dňa 17. januára 1936 II. žalovaný na trhu v P. umiestil svoj stôl na tovar na správnom mieste — určenom políciou —, totiž na M. ulici pred domom čís. 68. Naproti tomu žalobník samovoľne zmenil miesto svojho stánku vykázané mu políciou na M. ulici před domom čís. 62 a postavil svoj stol v bezprostrednom susedstve stola II. žalovaného. II. žalovaný povadil sa pre toto nesprávne postavenie stánku so žalobníkom a vyzval ho, aby svoj stôl postavil ďalej od jeho stola, tejto výzve žalobník nevyhovel. V hádke potom II. žalovaný kopol do stola žalobníka, stôl sa prevrátil a časť spadlého tovaru bola zničená alebo rozkradnutá a časť bola poškodená. Z tohoto skutkového stavu plynie, že čin vytýkaný II. žalovanému stal sa v hádke — žalobníkom zavinenej — o miesto na tržišti, nie však v hospodárskom styku. Čin II. žalovaného nebol nijakým spôsobom súťaže, ale záležal len v svojmocnom odstránení stola žalobníka, postaveného neprávom tesne u stola II. žalovaného, po tom, čo žalobník nevyhověl výzve II. žalovaného, aby svoj stôl postavil ďalej, event. na miesto vykázané mu políciou. Predpokladom žalobného nároku podľa § 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. je konanie v hospodárskom styku odporujúce dobrým mravom súťaže, spôsobilé poškodiť sutažiteľa. Že v súdenom prípade nešlo o takéto súťažné konanie, zrejmé je z toho, že čin mohla vykonať aj, osoba, ktorá nie je súťažiteľom žalobníka. Vyššie bolo dovodené, že nešlo ani o čin v hospodárskom styku. Čin II. žalovaného môže byť snáď činom trestným (§ 418 tr. z.), za ktorý by bol II. žalovaný zodpovedný podľa predpisov o náhrade škody, nie sú ním však splnené predpoklady § 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. Škoda bola súdom prvej stolice prisúdená žalobníkovi podľa ustanovenia zákona proti nekalej súťaži (odst. 2 § 16 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.). Tento základ nároku žalobníka na náhradu škody nie je podľa vyššie uvedeného daný. Žalobník musel by náhradu škody uplatňovať na inom právnom základe, to by však bolo v odvolacom pokračovaní v dôsledku zákazu zmeny žaloby (§ 494 Osp.) aj tak neprípustné.
Najvyšší súd dovolacej žiadosti žalobníka čo do 11. žalovaného vyhovel tak, že rozsudok odvolacieho súdu zmenil a II. žalovaného zaviazal pod exekúciou, aby sa zdržoval znemožňovania trhového obchodovania žalobníka kopáním do jeho stánku a rozhadzovaním tovaru nachádzajúceho sa tam, a vyriekol, že právny nárok žalobníka na odškodné je po práve; cieľom zistenia výšky tohoto odškodného rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a uložil mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie.
Dôvody:
Zo zisteného stavu veci odvolací súd nesprávnym použitím hmotného práva vyvodil záver, že hádka o miesto na tržišti a na to nasledujúci čin II. žalovaného, že tento kopol do stola žalobníka, stôl prevrátil a že potom časť spadlého tovaru bola zničená, rozkradnutá alebo poškodená, nestaly sa v hospodárskom styku a v súťažnom konaní oboch strán. V tom ohľade treba poukázať na správne opačné stanovisko súdu I. stolice.
Použitie § 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. nie je vylúčené tým, že čin závadný s hľadiska tohoto ustanovenia je aj činom trestným.
Bolo preto treba zdržovacej žalobe vyhoveť podľa § 15 cit. zák., pokial’ smeruje proti II. žalovanému.
Nie je sporné, že nekalým súťažným konaním II. žalovaného vznikla žalobníkovi aj škoda. O výške tejto škody odvolací súd v dôsledku nesprávného svojho stanoviska nerozhodol, ba ani skutkový stav potrebný k rozhodnutiu nezistil.
Preto bolo treba v tejto čiastke rozsudok odvolacieho súdu rozviazať podľa § 543 Osp.

Citace:

č. 4343. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 6/2, s. 576-578.