NPD documents search: Váž. civ., 18 (1936)

Čís. 15715.

Porušenie úradných povinností v smysle § 1 zákona z 12. júla 1872 č. 112 r. z. predpokládá obmyseľnosť alebo nedbalosť. Zákonom neodôvodnené zadržovanie peňazí a vkladných knižiek, zabavených v prie- behu trestného pokračovania u obvineného, v súdnom depozite samo o sebe ešte nie je porušením úradnej povinnosti.
(Rozh. zo 14. decembra 1936, Co IV 2/35.)
Žalobník domáhal sa syndikátnou žalobou, podanou na Čs. stát, nahradenia škody, ktorá ho podľa prednesu žaloby stihla tým, že peniaze a vkladné knížky zabavené v priebehu trestného súdneho pokračovania u neho, ako obvineného, boly po dobu niekoľkých rokov bez zákonného dôvodu zadržované v súdnom depozite ako corpora delicti.
Vrchný súd medzitýmnym rozsudkom vyriekol, že základ žalobného nároku je po práve, najvyšší súd jeho rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Dôvody:
Predpokladom nároku na náhradu škody podľa §§ 1 a 2 zákona z 12. júla 1872 č. 112 r. z. (§ 209 zák. č. 103/1926 Sb. z. a n.) je, aby sudcovský úradník (§ 4 zák.), konajúc svoj úrad, prestúpením svojej úradnej povinnosti porušil právo a spôsobil tým strane škodu, proti ktorej neposkytujú pomoci opravné prostriedky, predpísané v súdnom pokračovaní. Prvou a nezbytnou podmienkou syndikátneho nároku tedy je, že sudcovský úradník přestupil svoju úradnú povinnosť. Toto porušenie úradnej povinnosti spatruje žalobník v tom, že veci, o ktoré ide a ktoré v trestnom pokračovaní proti nemu vedenom v r. 1921 boly zabavené, neboly doličné veci v smysle § 169 tr. por. a nemalý preto byť uložené v súdnom depozite, po pr. mala byť hotovosť (98700 Kč) uložená na úrok a vkladné knížky, vydané bankami, ktoré sa potom dostaly do konkurzu, maly byť vybrané a ich vklady uložené iným bezpečným a užitok nesúcim spôsobom, aby tak žalobník ochránený bol od škody, ktorá ho stihla neužitočným uložením hotovosti a znehodnotením ostatných vecí. Ale to, že trestný sudca snáď nesprávne pokládal za corpus delicti vec, ktorá ním v smysle § 169 tr. por., alebo iných predpisov (na pr. §§ 118, 488 tr. por.) nebola, sama o sebe nezakládá ešte zavinené porušenie úradných povinností v smysle §§ 1 a 2 synd. zákona. To môže byť odôvodnené teprv vtedy, keď sudca nesprávne použil zákona obmyseľne alebo z nedbalosti, to však žalobník ani netvrdí, tým menej dokazuje. Pre mylné právne posúdenie prípadu samo o sebe nemôže byť sudca poháňaný k zodpovednosti a nemôže z tejto jeho činnosti odvozovaný byť syndikátny nárok ani proti sudcovi ani proti štátu.
Ale nie je tento syndikátny nárok odôvodnený ani z toho ďalšieho dôvodu, že žalobník nepoužil zavčas opravných prostriedkov proti opatreniam alebo opominutiam vyšetrujúceho sudcu resp. rozhodujúceho súdu, ale spokojoval sa proste tým, že jeho písomným a ústnym žiadostiam o vydanie zabavených veci nebolo vyhovované. K týmto oprav- ným prostriedkom mal v rámci trestného poriadku (§ 113 v súvise s § 118; § 187, §§ 378 a nasl.) dostatok možnosti a mohol tedy vydania zabavených vecí, ktorého sa domohol podľa usnesenia vrchného súdu zo dňa 5. apríla 1929, domôcť sa už skôr, keby sa bol sám o vec náležite staral. Z toho tedy, že sporné veci boly snáď nesprávne ponechané v súdnom depozite ako veci doličné, nemohla žalobníka stihnúť škoda, proti ktorej by opravné prostriedky v súdnom pokračovaní predpísané neposkytovaly pomoci (§ 1 synd. zák.).
Pokiaľ sa však týká toho základu uplatňovaného syndikátneho nároku, že zabavená hotovosť nebola uložená na útoky a vkladné knížky neboly vybrané a ich vklady uložené iným bezpečným a úžitok nesúcim spôsobom, ani sám žalobník neuvádza predpisov, ktoré by týmto opominutím orgánov súdnych boly porušené. Nejde tedy po tejto stránke ani o porušenie úradných povinností sudcovských úradníkov (§ 4 synd. zák.) v smysle §§ 1 a 2 synd. zák.
Bolo preto treba zmeniť napadnutý rozsudok a bezzákladnú žalobu zamietnuť.

Citace:

Čís. 15715.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1241-1243.