Čís. 14923.
Aj společenský pomer vzniklý na Slovensku možno posudzovať podla čl. 250—265 obchodného zákona, platného v zemi Českej a Moravskosliezskej, keď úmysel stráň zrejme smeroval k založeniu t. zv. tichej společnosti podla ustanovení cit. zákona.
(Rozh. z 29. januára 1936, Rv IV 82/35.)
Žalobník domáhal sa žalobou na žalovaných: I. verejnej obchodnej spoločnosti a II. a III. jej verejných spoločníkoch zaplatenia 27318 Kč 85 h, ktorú sumu žalovaní mu vraj dlhujú titulom pôžičky. Žalovaní uznali, že žalobníkovi prislúcha zažalovaná suma, ale nie titulom pôžičky, lež ako vklad tichého spoločníka, keďže smluvou z 3. júla 1929 bol žalobník žalovanou verejnou obchodnou spoločnosťou pribraný ako tichý spoločník, jeho vklad mal byť zúročený 8%-ami a koncom každého roku mala mu byť vyplácaná 1/3-ina zisku z celého podniku. Z vložených peňazí nemôže mu však byť nič vyplatené, lebo spoločnosť má straty. Všetky tri sudy žalobu zamietly. Najvyšší súd medzi iným z týchto dôvodov:
Ako už vlackrát vyslovil Najvyšší súd, niet zákonnej prekážky, aby určitý spoločenský pomer, hoci na Slovensku vzniklý, posudzovaný bol podla čl. 250—265 obch. zákona, platného v zemi českej a Moravskosliezskej, keď úmysel stráň zrejme smeroval k založeniu tak zv. tichej spoločnosti.
Žalobník práve tak ako II. a III. žalovaní sú českej národnosti, pochádzajú z územia, kde platí práve citovaný obchodný zákon, výslovné kvalifikovali žalobníka čo do jeho účasti na podniku I. žalovanej firmy ako tichého spoločníka, treba preto pomer takto vzniklý posudzovať podľa citovaných predpisov.
Podla týchto, i keby to nebolo výslovné ujednané, tichý spoločník účastní sa na strate podniku — pravdaže len po výšku svojho vkladu, — v tom istom pomere ako na zisku a predpokladom výpočtu jeho nároku zo složeného vkladu je skutočný stav majetku spoločnosti v čase jej zrušenia.
Preto keď v tomto prípade ide o vklad spoločenský, treba tiež uznanie žalobnej pohľadávky so strany žalovaných z 31. decembra 1931, posudzovať s rečenými zákonnými výhradami.
Žalobník však nezaložil svoju žalobu na vrátenie svojho spoločenského vkladu na základe zrušenia spoločnosti ba ani nežiadal, aby mu boly podla smluvy prisúdené 8% úroky z vkladov a žiadal len vrátenie pôžičiek. Stanovisko žalobníka, že smluva z 3. júla 1929 zahrnuje v sebe služebnú smluvu, pokiaľ bol totiž prijatý za stavbyvedúceho za mesačnú odmenu 2500 Kč, môže byť správné, ale to nevylučuje jeho účasť ako tichého spoločníka na podniku, lebo i tichý spoločník môže byť zamestnancom podniku (rozhodnutie č. 7845 Sb. n. s.).