Čís. 15337.

Pri určení zmeny alimentačnej povinnosti zaviazaného, ktorý pobera svoj dôchodok v poľskej valute, ale povinný je platiť výživné v československých korunách, v dôsledku zmeny valutárnych pomerov treba vychádzať zo zmeny varšavského devizového kurzu československej koruny.
(Rozh. z 25. júna 1936, Rv III 524/35.)
žalobník zaviazal sa v smluve, uzavrenej pred verejným notárom 1. novembra 1928, platiť svojej žalovanej manželke prvého dňa každého mesiaca 1000 Kč, z ktorej sumy patrilo 600 Kč na vydržovanie manželky, 350 Kč na vydržovanie ich dieťaťa a 50 Kč na životné poistenie žalobníka. Podľa 3. bodu tejto smluvy bolo ujednané, že ak sa dôchodok žalobníka zvýši mesačne najmenej o 500 Kč — berúc za základ dôchodok ku dňu 1. novembra 1928 — jeho alimentačná povinnosť sa zvýši za každých 500 Kč o 150 Kč, z ktorej sumy pripadne 100 Kč na vydržovanie manželky a 50 Kč na vydržovanie ich dieťaťa, — kdežto ak sa sníži dôchodok žalobníka, za každých 500 Kč sa jeho alimentačná povinosť sníži o 150 Kč. Pri zvýšeni a snížení bolo treba rozumeť aj prípadné zmeny valutárnych pomerov vzhľadom na to, že žalobník poberal plat v poľskej valute, kdežto svoju alimentačnú povinnosť plnily v Kč. — Žalobník domáhal sa žalobou zmeny alimentačného závazku stanoveného hore označenou smluvou, že žalobník je povinný — vzhľadom na to, že jeho dôchodok sa snížil o 33% — od 1. marca 1934 platiť žalovanej mesačne len 666 Kč 66 h. Oba nižšie súdy žalobu zamietly. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho sudu čiastočne zmenil a vyriekol, že závázok žalobníka stanovený v dohode, uzavrenej; medzi ním a žalovanou dňa 1. novembra 1928, podľa ktorého je povinný platiť žalovanej mesačne 1000 Kč na jej výživu a výživu ich dieťaťa, sa pozmeňuje tak, že počnúc 1. aprílom 1934 je povinný platiť len 850 Kč mesačne, inak dovolaciu žiadosť zamietol.
Dôvody:
V tomto spore ide o výklad a aplikáciu ustanovenia 3. bodu smluvy zo dňa 1. novembra 1928, podľa ktorého bolo stranami ustanovené, že jestli sa dôchodok žalobníka mesačne o najmenej 500 Kč — berúc za základ jeho vtedajší riadny dôchodok z 1. novembra 1928 bez diét — zväčší, je povinný zo zväčšeného dôchodku svojej manželke od každých 500 Kč mesačne 150 Kč platiť, z ktorých pripadne na jej výživu 100 Kč, na výživu ich dcéry 50 Kč, naproti tomu sníží sa primerane v horejšom smysle výživné v prípade, že sa dôchodok žalobníka zmenší. Pod zvýšením a snížením riadneho dôchodku treba rozumeť aj prípadné valutárne rozdiele.
Smluvy treba vykladať tak, aby zostaly v platnosti a aby ich výklad kryl úmysel stráň.
Smluva predpokládá možnost zmeny dôchodku žalovaného: 1. zvýšením alebo zmenšením jeho zamestnaneckej odmeny; 2. poklesom alebo vzostupom valutárnym.
Je nesporné, že zamestnanecká odmena žalovaného poklesla, ale vystihnutie účinku tohoto poklesu na povinnosť žalovaného je sťažené tým, že sa v medzidobí zmenil pomer medzi valutou poľskou a československou.
Podľa vyššie uvedeného obsahu smluvy je pre povinnost žalovaného rozhodujúci výhradne jeho dôchodok, ktorým sa rozumie suma peňazí, poskytnutá mu na základe zamestnaneckej smluvy, slúžiaca k dosiahnutiu pre neho potrebných spotrebných statkov.
S druhej strany však v medzidobí nastalý valutárny rozdiel medzi poľským zlotým a československou korunou, umožnil, že žalobník k plateniu výživného v československých korunách potrebuje menej poľských zlotých ako tomu bolo dňa 1. novembra 1928. Táto výhoda zvyšuje platebnú schopnosť žalobníka a snižuje aj účinok presunu platenia penzijných príspevkov na neho.
Poneváč žalobník má svoj pobyt v Poľsku a tam dostává zamestnaneckú odmenu, musí si opatriť peniaz potrebný k plateniu výživného podľa varšavského devizového kurzu, ktorý ostatne vykazuje proti pražskému kursu devizovému len nepatrnú diferenciu. Jeho platová strata musí však byť prepočítaná na československé koruny, pretože podľa smluvy medzi stranami uzavrenej je pre sníženie alebo zvýšenie výživného smerodajný rozdiel vyjádrený v československých korunách.
Je zistené, že žalovaný dostával 2. novembra 1928 1.194 polských zlotých, tedy v československých korunách podľa varšavského kurzu 4516 Kč 30 h, teraz dostává 942,91 polských zlotých, tedy podľa kurzu z 21. marca 1934 v československých korunách 4272 Kč 15 h, a tento jeho dôchodok sa snížil ešte o 266 Kč 65 h penzijných príspevkov, takže Jeho skutočný dôchodok činí 4005 Kč 50 h a jeho dôchodková strata 510 Kč 80 h.
V smysle bodu 3. smluvy má tedy žalovaný nárok na sníženie výživného o 150 Kč, z ktorých 100 Kč pripadá na alimenty určené pre jeho manželku a 50 Kč na výživu jeho dcéry, ktorý závázok sa jeví v pomere k žalovanej ako jednotný.
Z týchto dôvodov bolo dovolacej žiadosti čiastočne vyhovené a rozhodnuté ako je vo výroku uvedené; poneváč žaloba bola podaná 21. marca 1934, bylo sníženie prisúdené od 1. apríla 1934.

Citace:

Čís. 15605.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1085-1086.