NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5804.

Nejde o trestná nedbalosť, akú předpokládá skutková podstata prečinu podla § 257 tr. zák., vykonal-li miestne příslušný duchovný snúbencov ich snatok v kostole, nepatriacom do jeho farnosti, na základe prípisu duchovného správců onoho kostola, v ktorom nebolo obsažené »zmocnenie«, ale len »dovolenie« k onomu úkonu.
(Rozh. zo dňa 26. januára 1937, Zm III 540/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti obžalovanému z prečinu podla § 257 tr. z. zamietol zmátočnú sťažnosť vrchného štátneho zastupitelstva. Dovody:
Zmátočnej sťažnosti, ktorá uplatňuje dóvod zmátočnosti podla § 385, čís. 1 a) tr. p., nelze priznať oprávnenie.
Zo skutkových zistení nižších súdov plynie, že obžalovaný ako miestne příslušný duchovný (ako rímskokatoličký farář v N.) mohol spoluúčinkovať při uzavretí sňatku Jozefa A. a Marie B.; len preto, poneváč římskokatolicky kostol v M., v ktorom obžalovaný ich sosobášil, nepatří do jeho farnosti, ale do obvodu t-skej rímskokatolíckej farnosti, potřeboval k tomu, aby ich mohol v tom kostole sosobášiť, splnomocnenia daného římskokatolickým farárom v T.
Obžalovaný hájil sa, že takéto splnomocnenie obdržal prípisom pod č. 1.9. Zmátočná sťažnosť namleta, že dotyčný prípis nie je splnomocnením v smysle zákona, lebo nebol adresovaný na osobu obžalovaného, ale na farský úřad, ktorý zastáva obžalovaný, a ďalej poneváč nebolo v ňom uvedené slovo »zmocňuje«, ale slovo »dovoruje«, napokon, že nebolo uvedené, kto a k čomu zmocňuje.
Najvyšší súd nepotřebuje v tejto trestnej věci riešiť civilneprávnu otázku, či spomenutým prípisom bolo obžalovanému dané bezzávadné zmocnenie v smysle 2. odst. § 31 zák. čl. XXXI z r. 1894, lebo vóbec nespoznáva v tomto případe takú trestná nedbalost’ obžalovaného, aká je predpokladom skutkovéj povahy prečinu podla § 257 tr. z.
Pre posúdenie tejto otázky považoval najvyšší súd dostatočným, že prípis podpísal administrátor rímskokatolíckej farnosti v T., tedy osoba oprávněná k předmětnému zmocneniu, a že ho aj opatřil úradnou pečaťou toho farského úřadu. Ďalej bolo v tom prípise uvedené, že Jozef A. može byť na základe toho povolenia sosobášený v rímskokatolíckom kostele v M.
Pri tom padá na váhu, že zmátočná sťažnosť ani netvrdí, že by pisatel předmětného prípisu nemal na mysli zmocnenie podla 2. odst. § 31 manž. zák., alebo že by nemal na mysli ten úkon, ktorý vykonal v danom případe obžalovaný. Zmátočná sťažnosť klade váhu len na formu prípisu. Poneváč však zmátočná sťažnosť sama uznává, že forma takého zmocnenia nie je zvláštně predpísaná, nelze obžalovanému pričítať trestná nedbalost’, keď považoval obsah prípisu za zmocnenie v smysle 2. odst. § 31 manž. zák. Sprosťujúci rozsudok nie je tedy dotknutý zmátkom podla § 385, čís. 1 a) tr. p. a preto bola bezzákladná zmátočná sťažnosť zamietnutá podla 1. odst. § 36 por. nov.

Citace:

čís. 5804. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 74-75.