čís. 5729Čís. 5720.Prítomnosť náhradného súkromného žalobců na hlavnom odvolacom pojednávaní není nezbytná.(Rozh. zo dňa 27. októbra 1936, Zm III 277/36.)Najvyšší súd v trestnej věci proti P. M., obžalovanému zo zločinu: sprenevery atď., zmátočnú sťažnosť obžalovaného čiastočne odmietol a čiastočne zamietol.Z dóvodov:Z dóvodu § 384, č. 6 tr. p. uplatněná zmátočná sťažnosť namieta, že bol vynesený rozsudok v neprospěch obžalovaného, ačkolivek na hlavnom odvolacom pojednávaní obžaloba nebola zastúpená, poneváč sa náhradný súkromný žalúbca na hlavné odvolacie pojednávanie nedostavil. Zmátočná sťažnosť ďalej dovodzuje, že náhradný súkromný žalobca musí byť prítomný na hlavnom odvolacom pojednávaní, lebo inak sa považuje, ako by bol od návrhu na potrestanie upustil. Zmatočná sťažnosť nie je základná.Sťažovatel mylné vykládá ustanovenie § 418 tr. p. Náhradný súkromný žalobca podal proti sprosťujúcemu rozsudku sudu prvej stolice odvolanie, o hlavnom odvolacom, pojednávaní bol zpravený, ale na hlavné odvolacie pojednávanie ani on, ani jeho zástupca sa nedostavili.Prítomnosť nábradného súkromného žalobců na hlavnom odvolacom pojednávaní neni potřebná, ako zrejme vysvitá z ustanovení §§ 409, 412, 419, odst. 3 tr. p. Neprávom odvolává sa zmátočná sťažnosť na ustanovenie § 43 tr. p., lebo keď aj náhradný súkromný žalobca má pri zastupovaní obžaloby vo všeobecnosti práva statného zastupitelstva, tak preca postavenie náhradného súkromného žalobců v pokračovaní nie je rovnaké, ako postavenie štátneho zastupitelstva. Z uvedených zákonných ustanovení vysvítá, že nedostavenie sa náhradného súkromného Žalobců na hlavné odvolacie pojednávanie nemá za následok účinky, uvedené v § 49, posl. odst. tr. p., na čo zrejme poukazuje zmátočná sťažnosť námietkou, že nedostavenie sa náhradného súkromného žalobců na odvolacie hlavné pojednávanie má byť považované za upustenie od návrhu na potrestanie. Nemýlil sa tedy odvolací súd, keď v nepřítomnosti náhradného súkrominého žalobou pojednával a o jeho odvolaní meritórne rozhodoval.