Čís. 349 dis.

Disciplinárny súd prvej stolice porušil postup predpísaný v § 52, odst. 2 zákona čís. 46/1868 r. z., jestliže hneď po uplynutí jednomesačnej lehoty uvedenej v odstavci prvom cit. ustanovenia bez akéhokol'vek vyhl'adávania a bez vypočutia postihnutého sudcu sa usniesol, že je daný prípad, aby onen sudca bol daný na odpočinok.
(Rozh. zo dňa 19. februára 1938, Ds III 18/38.)
Najvyšší súd ako súd odvolací v disciplinárnych veciach sudcov vyhovel sťažnosti sudcu Dr. N. proti usneseniu vrchného súdu ako disciplinárneho súdu pre sudcov, ktorým bolo vyslovené, že je daný prípad, aby bol sťažovatel' daný na dočasný odpočinok, zrušil napadnuté usnesenie a vrátil vec disciplinárnemu súdu prvej stolice, aby po doplnení vyhl'adávania znova rozbodol v smysle § 53 zákona čís. 46/ 1868 r. z.
Dôvody:
Sťažnosti nel'ze odopreť oprávnenia. Právom vytýka sťažovatel', že disciplinárny súd, ktorý vyniesol napadnuté usnesenie, nezachoval postup predpísaný v § 52 zákona čís. 46/1868 r. z.
Nie je vyvrátené tvrdenie sťažovatel'ovo, že mu výzva, aby žiadal o svoje preloženie na odpočinok v smysle § 51 cit. zák., bola doručená dňa 30. decembra 1937. Sťažovatel' pri protokolárnom výsluchu dňa 22. januára 1938 v prezídiu krajského súdu v N. prehlásil, že žiadosť o preloženie na odpočinok nepodá, a skutočne v jednomesačnej lehote zmienenej v § 52, odst. 1 cit. zák. takú žiadosť nepodal.
Podl'a § 52, odst. 1 cit. zák. treba v takom prípade po uplynutí spomenutej jednomesačnej lehoty učiniť oznámenie disciplinárnemu súdu a predseda tohoto súdu nariadi potom vyhl'adávanie skutočností, ktorými má byť preloženie na odpočinok odôvodnené, resp. výsluch svedkov a znalcov pod prísahou, a na konci vyhl'adávania sdelí výsledky vyhl'adávania sudcovi a jeho o tom vyslúchne.
V tejto disciplinárnej veci však disciplinárny súd postup v § 52, odst. 2 cit. zákona predpísaný nezachoval, ale hneď nasledujúceho dňa po uplynutí jednomesačnej lehoty v § 52, odst. 1 cit. zák. uvedenej vyniesol v neverejnom zasedaní napadnuté usnesenie.
Týmto postupom, odporujúcim predpisu § 52, odst. 2 cit. zák., bola sťažovatel'ovi odňatá možnosť predniesť protidôkazy proti skutočnostiam, ktorými malo byť odôvodnené jeho preloženie na odpočinok, čím bola spôsobená neúplnosť vyhl'adávania, takže nie je možné preskúmať vec s hl'adiska námietok sťažovatel'ových.
Bolo preto sťažnosti vyhovené, napadnuté usnesenie zrušené a vec bola vrátená disciplinárnemu súdu prvej stolice, aby postupoval v smysle § 52, odst. 2 zákona čís. 46/1868 r. z. a potom znova rozhodol podl'a § 53 cit. zákona.

Citace:

Čís. 349 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 452-453.