NPD documents search: Boh. adm., 5 (1923), sv. 1

Čís. 6278.

Ku skutkovej podstate prečinu podľa § 406 tr. zák. je potrebný priamy úmysel vinníka spôsobiť niekomu ujmu; nestačí preto len vedomie vinníkovo, že z jeho činu nastane pre niekoho ujma. Odstránenie listiny a znemožnenie, aby mohla byť verejnému úradu k dispozicii, rovná sa v smysle trestneprávnom jej zničeniu (§ 420 tr. zák.).
(Rozh. zo dňa 28. októbra 1938, Zm III 305/38.)
Obžalovaný, obdrževši povolenie ku vstupu do archívu pozemkovej knihy u okresného súdu v N., využil tejto príležitosti, vybral z archívnych spisov nepozorovane štyri listiny, ukryl ich pod košeľu, do kabáta a do svojej torby na spisy a chcel ich odniesť zo súdnej budovy. Nižšie súdy uznaly ho za to vinným štyrnásobným prečinom padelania listiny podľa § 406 tr. zák.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaného zčasti odmietol, zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. podaná zmätočná sťažnosť je bezzákladná.
Najvyšší súd nepovažuje sice za správne odovodnenie vrchného súdu, že čin obžalovaného zakladá skutkovú podstatu prečinu podľa § 406 tr. z. následkom vedomia obžalovaného, že jeho konaním nastane ujma buď súdu, buď súkromnej osobe, poneváč im bude znemožnené do písomností nahliadnuť, lebo k skutkovej podstate tohoto činu je potrebný priamy úmysel spôsobiť niekomu škodu, a vrchný súd nezistil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné bezpečne na taký úmysel obžalovaného usudzovať. Tá okolnosť, že obžalovaný listiny vo spisovni zo spisov vybral, u seba ukryl a zamýšľal ich zo súdnej budovy odniesť, neodôvodňuje ešte záver, že obžalovaný mal priamy úmysel spôsobiť niekomu škodu, ako to má na mysli § 406 tr. z.
Cez to však nie je čin obžalovaného beztrestný a nemohol preto Najvyšší súd obžalovaného oslobodiť. Podľa zistenia vrchného súdu ide o listiny uložené vo spisovni verejného úradu, tedy o predmety, uvedené v § 420 tr. z. K skutkovej podstate tohoto prečinu sa vyžaduje jednak bezprávnosť, jednak poškodenie, spustošenie alebo zničenie predmetov v § 420 tr. z. uvedených. Čo do prvej náležitosti niet pochybnosti, že obžalovaný konal bezprávne, keď listiny zo spisovni bez veškerého oprávnenia vybral a u seba ukryl, aby ich z budovy odniesol. Je tu však daná aj druhá náležitosť, lebo odstránenie listín a znemožnenie, aby mohly byť verejnému úradu alebo súdu k dispozicii, rovná sa v smysle trestneprávnom ich zničeniu.
Zakladá tedy skutok obžalovaného správne skutkovú podstatu prečinu podľa § 420 tr. z. Najvyšší súd však nemohol obžalovaného uznať vinným v tomto prečine, ktorý je prísnejšie trestný ako prečin podľa § 406 tr. z., lebo v neprospech obžalovaného zmätočná sťažnosť podaná nebola, a preto ponechal miernejšiu kvalifikáciu trestného činu v platnosti.

Citace:

č. 6278. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 383-384.