Vliv colnej politiky na vnútrozemskú cenovú hľadinu.

Dr. Imrich Karvaš (Bratislava).
Táto stať má za účeľ poukázať na vliv ciel na výšku cenovej hľadiny, bez pojednávania s clami súvisiacich iných otázok, ktoré majú veľký vliv na celkový vývoj hospodárskeho života. Takýmito problémami sú ochrana novovznikajúceho priemyslu, otázka sociálna, súvisiaca s prosperujúcim priemyslom, otázka sebestačnosti, oprávnenosť ciel, hľadanie výšky ciel, pri ktorej sú ešte clá národohospodársky odôvodnené, atď. Predmetom tohto štúdia je len otázka, či zvyšuje clo cenu tovaru, na ktorý je uvalené, alebo nie.
Clo je verejná dávka, uvalená na dovoz alebo vývoz tovaru pri priechode cez hranice štátne. Poplatok tento je vyberaný štátom, a tvorí čiasť štátneho príjmu. Clo je verejnou dávkou, ktorá sa ukladá len vtedy, jestli že sa splní určitý predpoklad, t. j. jestli že sa dajaký tovar dovezie alebo vyvezie. Dnes clo tvorí značný príjem pre štát a odstránenie jeho by prinieslo porušenie rovnováhy štátnych financií. V štátnom rozpočte československej republiky je príjem ciel preliminovaný týmito obnosmi:
1920 — 171,120 500 Kčs
1921 — 192.083.100 »
1922 — 528.156.710 »
1923 — 676,072.990 » 1924 — 603,750.500 Kčs
1925 — 845,590.200 »
1926 — 814,736.000 »
K tomu pristupuje pre rok 1926 obnos, ktorý sa vyberie zo zemědělských ciel. Z toho vidíme, že keď by sa štátna finančná správa mala zriecť uvedeného príjmu, musela by primerane prispôsobiť svoj rozpočet, t. j. buď ho snížiť o príjem z ciel, alebo nájsť náhradu inými cestami, ktoré štátnej správe pre zadováženie si potrebných príjmov staja k dispozícii. Tak, alebo onak boly by nutné v štátnom rozpočte zmeny. Toľko z hľadiska štátne-finančného.
Teoria národohospodárska pri zkúmaní vlivu ciel na ceny a cenová hľadinu určuje dve možnosti, a to buď sa celá přesunujú do cien výrobku, čiže clo nesie konzument, alebo výrobca clo nemôže presunúť, a v tomto prípade nesie clo sám. Otázkou je, v ktorých prípadoch nesie clo zahraničný výrobca. Vtedy keď ide o tovar, vyrábaný v tuzemsku, a to tiež len za určitých predpokladov. Cena v tuzemsku vyrobeného tovaru je nižšia, než možná predajná cena cudzozemského tovaru, pri čom kvalitatívne tovar tuzemský sa vyrovná tovaru dovezenému. V tomto prípade — predpokladajúc, že sa jedná o vyvinutý priemysel — však clo ztráca účel národohospodársky a stáva sa clom finančným. Je zrejmé, že za týchto okolností cudzina nebude dovážať, ba naopak tuzemský tovar úspešne bude konkurovať v cudzine. Táto konkurencia tovarov, majúcich rôznu cenu, na jednom trhu nutne bude smerovať k vyrovnaniu cien. Jestli že medzi týmito štátmi niet cla na tento tovar, nastane voľná súťaž, v ktorej sa jednotlivé podniky uplatnia dľa životaschopnosti, ktorá je určovaná rôznými činiteľmi.
Otázka sa ovšem komplikuje v tom prípade, jestli za uvedených predpokladov niektorý štát hájí svoj priemysl proti voľnej súťaži clami. Domáci priemysel, aby mohol konkurovať v cudzine, bude sa snažiť cenu produktu, určeného pre svetový trh, stlačiť pod cenu svetovú, ovšem cena v tuzemsku ostáva nezmenená, ba pri prevádzaní tejto politiky, prevyšuje cenu svetovú. Rozpätie medzi cenou svetovou a tuzemskou je dané výškou cla. Je to určitý druh dumpingu, ktorý je umožnený práve tým, že cena tuzemského tovaru je chránená clom proti konkurenčnej cene tovaru cudzozemského, ačkoľvek jeho cena na svetovom trhu sa vyrovnáva cene svetovej.
Podobné je to tiež vtedy, keď oba štáty chránia svoj priemysel clami. V tomto prípade nastanú dve možnosti. Po prvé cena plus clo v jednom štáte je nižšia než cena plus clo v štáte druhom, alebo v druhom prípade, že clo je tak vysoké, aby pripočítaním cla sa dosiahla cenová parita tohoto produktu v oboch štátoch. Ako vidíme z tohoto, nenastala žiadna zmena; iba pri kalkulovaní ceny výrobku berie sa ohľad na clo, t. j. clo sa stáva jednou složkou výrobných nákladov.
Máme dva štáty A a B, ktoré vyrábajú produkt X. V štáte A cena výrobku X je 10 (značme X 1) a v štáte B (X 2) 12, V tomto prípade, predpokladajúc, že udané ceny majú vyrovnávajúcu tendenciu s výrobnými nakladami, X 2 nebude môcť konkurovať s X 1 v štáte A, a naopak X 1 bude úspešne konkurovať v štáte B. Jestliže tieto štáty nemajú cla, cena tovaru X bude sa utvárať dľa zákona nabídky a poptávky a po určitej dobe sa vyrovnajú; cena sa ustáli, povedzme, na 11, predpokladajúc, že cená táto je úmerná k pomeru kupujúcich a predávajúcich. Aby štát A si zachoval odbytovú možnosť, uvalí na tovar X clo vo výške 2, tak že konkurencia tovaru štátu B je znemožnená, poneváč cena predmetu X 2 by v štáte A bola 11 + 2 = 13. Tým, že bola postavená colná barikáda, bola obmedzená voľná súťaž a zákon nabídky a poptávky nie je už jediným regulátorom cien. Aby X 1 mohlo lepšie konkurovať s X 2, sníži sa jeho cena na trhu cudzozemskom na 10, čo je možné zo stanoviska rentability, poneváč cena 10 sa približuje nutným výrobným nákladom; dokiaľ ale cena vnútrozemská, chránená clom ostane na výške predošlej, t. j. na 11. Je evidentné, že sa štát B nebude na túto politiku dívať nečinne, ale chtiac chrániť svoj produkt X 2 či už na nátlak priemyselných kruhov, alebo bez tohoto nátlaku, uvalí na X 1 clo vo výške 3, takže X 1 v štáte B bude mať cena 10 + 3 = 13. Z uvedeného vidíme, že X 1 v štáte B bude mať cenu 13 a X 2 v štáte A tiež 13, dokiaľ X l má vnútrozemskú cenu 11 a X 2 tiež 11. Aby priemysel, vyrábajúci tovar X l, nemusel byť zredukovaný, musí udržať svoj odbyt v štáte B, musí cenu tovaru, určeného pre B snížiť, na menej než 8, takže cena X l v štáte B by následkem toho bola menej 11. Naproti tomu, poneváč domáci odbyt je chránený clom a poneváč konkurencia tovaru X 2 môže nastať až pri tuzemskej cene 13, zvýši cenu na menej než 13, a ztrata vznikla snížením ceny tovaru X 2, určeného pre štát B, je nahradená. Tento postup nachádza svoje odôvodnenie tiež v zásadách psychologických, ktoré určujú činnost podnikateľa.
Předpokládájme, že vnútrozemský odbyt X l činí 1000, jeho cena 11.000 a odbyt v štáte B 500 jeho cena 5000. Ako vyzerá náš príklad. Cena výrobku X 1 v štáte B zavedením cla a pri nezmenenom odbyte, sníži sa o 2,5 na menej než 8, čo pri úhrnnom odbyte znamená pre výrobou ztrátu 1250. Už sme spomenuli, že cena 10 bola veľmi blízko k výrobným nákladom, preto vzniklá ztrata musí byť nahradená zvýšením ceny na chránenom vnútrozemskom trhu. O koľko sa zvýši cena1 X 1? Aby nastala pre výrobou rovnováha, zvýši cenu na domácom trhu o 1250, čiže jeden produkt bude mať cenu 12,25.
Vidíme z toho, že v tom prípade, keď štát, v ktorom sú ceny pod cenou svetovou, sa obmezuje len na odbyt domáci, nenastane presunutie ciel do ceny produktov. Jakmile ale hľadá odbyt na světovém trhu, kde pri nižších cenách by úspešne vedel konkurovať, nastanú v tuzemskej cene určité zmeny, ako to náš príklad ukazuje a cena obyčajne stúpne, keď aj hneď nie o plný obnosela. To je samozřejmým, poneváč clá umožňujú odbyt tovaru vo vnútrozemí za takú cenu, ktorá síce nedosahuje svetovú cenu plus clo, ale nie od toho ďaleko. V tu uvedenom prípade jedná sa o vliv ciel, ktorí zvyšujú cenovú hladinu. To, čo bolo povedané, platí vo zvýšenej miere o cle ochrannom už len preto, poneváč ochranné clo chráni drahší tovar proti tovaru ľavnejšiemu.
Keď niektorý štát síce vyrába určitý produkt, ale vyrobené množstvo nekryje domácu spotrebu, na tento produkt uvalené clo sa přesunuje do cien. Jestli ide o výrobok, ktorý ukojuje nevyhnuteľne nutnú potrebu, znamená každé clo umelé zdraženie. Tieto vlny vyvolané v cenovej hladine sú priamym dôsledkom ciel.
V priemyselnom štáte clo pôsobí i nepriamo na cenovú hľadinu. Každé colné opatrenie vyvoláva protiopatrenie toho štátu, proti ktorému bolo pôvodne clo namierené. Zvýšenie ceny výrobku o clo znamená obmedzenie odbytu toho-ktorého výrobku. Odbyt je v vzájomnej priamej súvislosti s výrobou. Zmenší-li sa odbyt, zmenší sa tým i výroba. Obmedzenie výroby následkom odbytovej krízy vyvoláva nezamestnanosť so všetkými jej následkami. Nezamestnanosť vo väčšej miere obmedzuje poptávku na tuzemskom trhu. Rovnováha medzi výrobou a spotrebou je porušená. Výkyvy z rovnováhy sú tým väčšie, čím väčšia je nezamestnanosť. Príčinou toho je to, že určitá časť národného dôchodu, ktorá bola pred tým používaná k produktívnym účeľom, venuje sa podpore nezamestnaných. Nezáleží na tom, že v akej forme je táto podpora poskytovaná. V každom prípade znamená to odňatie tej časti kapitálu výrobe. Toto zmenšenie kanitálu u výroby sa nám objaví v cenách produktov, ako výrobný náklad, čiže úmerne so zmenšením nastane vzostup cien. Toto je jedna možnosť. Druhá možnosť je tá, že ceny síce ostanú nezmenené, alo zmenší sa zisk podnikateľov, čo má v zapätí pokles podnikania.
Na začiatku som ukázal, že clo tvorí pre štát určitý pevný príjem, ktorý je už uvedenými číslicami preliminovaný v štátnom rozpočte. Skutočný výnos ciel je však o veľa vyšší, ako to vidíme z tejto tabulky:
Rok. Preliminovaný výnos. Skutočný výnos. 1
1920 171,129.500 408,432.567
1921 192,083.100 768,156.905
1922 528,156.710 947,033.886
1923 676,062.990 784,868.784
Zo skutočného výnosu v týchto rokoch pripadá na 1 obyvateľa 30,11, 56,23, 68,72 a 56,43.
Pre ďalšie roky 1924, 1925 a 1926 máme po ruke len preliminované obnosy. Ačkoľvek skutočný vvnos bude pravdepodobne vyšší, nedostatkom dát uvedieme len očakávaný výnos.
V roku: Očakávaný výnos: Na 1 obyv. pripadajúca časť:
1924 603 750,500 44,38
1925 845 590,200 62,17
Na jednotlivé domácnosti s rôznym počtom členov pripadajú zo skutočného výnosu ciel za uvedené roky nasledujúce obnosy:
Domácnosť
2členná 3členná 4členná 5členná 6členná
1920 60,22 90,33 120,44 150,55 180,66
1921 112,46 168,69 224,92 281,15 337,38
1922 137,44 206,16 274,88 343,60 412,32
1923 112,86 169,29 225,72 282,15 338,58
1924 88,76 133,14 177,52 221,90 266,28
1925 124,34 186,51 248,68 310,85 373,02
Rok 1926 pri tomto výpočte je kapitolou pre seba, a to kapitolou dosť nejasnou a pre každý výpočet labilnou. Štátny rozpočet na rok 1926 preliminuje celkový výnos ciel pre územie republiky obnosom 814 736,000 Kč, z čoho na 1 obyvateľa pripadlo 59,84 korún. Krem v rozpočte preliminovaného výnosu musíme počítať ešte s výnosom zemedelských ciel. Pre tento výpočet však nemáme pevnú základňu, poneváč clá sú určené maximálne a minimálne. Výnos sa môže iba odhadnúť, čo však nemôže na žiadon prípad poskytnúť jasný obraz. Minister Engliš v rozpočtovom výbore dňa 25. mája označil v tlači odhadnutý výnos obnosom 500 milionov korún za premrštený, ale pri tom minister sám neodhadnul určitou číslicou výnos zemedelských ciel. Výnos ten sa odhaduje od 300 milionov až 500 milionov. Vezmime minimálny odhad 300milionový a rozvrhnime tento obnos na l obyvateľa. Na 1 obyvateľa z odhadnutého výnosu zemedelských ciel pripadne 22,06 Kč.
V roku 1926 z celkového výnosu ciel pripadá na 2členovú domácnosť 163,80, na 3členovú domácnosť 245,70, na 4členovú domácnosť 327,60, na 5členovú domácnosť 409,50 a na 6členovú domácnosť 490,80 Kč.
Je otázkou, či tu vykázané clá nesú obyvatelia nášho štátu v plnom obnose, alebo aspoň plnému obnosu približnej výške? Pri tomto probléme musíme rozlišovať dovoz surovín a polotovarov a dovoz hotových produktov. Clo uvalené na suroviny, poťažne polotovary presunuje sa nutne do ich cien a následkom toho tvoria časť výrobného nákladu. Príčinou toho je práve nedostatok tej suroviny, ktorá sa dováža. V tomto prípade tunajší konzument nesie clo v plnej výške, poneváč clo na dovoz hotového cudzozemského výrobku uvalené umožní práve toto presunutie na konzumenta. Mohlo by sa namietnúť, že generalizovanie nemá miesta, poneváč niektoré výrobky, aby mohly cudzozemským, na ktoré neni primerané clo uvalené, konkurovať, sa predávajú pod výrobný náklad, čiže určitú čiasť cla nesie vý- robca. Prípad velmi zriedkavý. Jestli že cena cudzozemského tovaru plus clo je nižšia, ako cena tuzemského výrobku, ktorá by sa rovnala výrobným nákladom, clo nesie zase len domáci konzument, poneváč, keď by nebolo cla, môhol by nakupovať za cenu na svetovom trhu značenú. To znamená, že konzument musí len preto drahšie platiť výrobok, poneváč tovar podlieha clu.
Ten prípad, že by cudzozemský vývozca niesol clo, je pri stávajúcich hospodárskych pomeroch veľmi nepravdepodobný.
Druhá možnosť je tá, že ide o dovoz hotového produktu. Musíme rozlišovať, či sa dováža výrobok, ktorý sa u nás nevyrába, alebo o produkt, ktorý konkuruje domácemu výrobku. V prvom prípade sa clo vždy presunie do cien, poneváč dovozca má faktický monopol. Jestli dovážajú tento produkt dva štáty, z nich pre jednoho platí smluvný tarif colný a pre druhého autonomný, bude v cene tovaru zahrnuté nutne clo vo výške smluvnej sadzby. V druhom prípade, keď sa jedná o tovar, ktorý sa u nás vyrába, prichádzajú všetky tri možnosti v národohospodárskej teorii uvedené v úvahu. Keď tovar v tuzemsku vyrobený je lacnejší než cudzozemský, pri tom sú ale kvalitatívne rovnaké, dovoz cudzozemského tovaru nepríde do úvahy. Druhá možnosť je tá, že cena tuzemského a cudzozemského tovaru je rovnaká, pri čom na cudzozemský tovar je uvalené clo. V tomto prípade za normálnych pomerov dovoz cudzozemského tovaru bude zase len minimálny. Zbýva nám tretia eventualita, t. j. keď tovar tuzemský je drahší než tovar cudzozemský, ktorého dovoz je hatený clami. V tomto prípade sa clo buď presunie do cien priamo, alebo aspoň umožňuje, čo je najčastejší prípad, odbyt tuzemského tovaru za ceny, ktoré by sa staly odstránením ciel neudržateľnými.
Prvá a druhá možnosť práve prejednaná nás nezaujíma, poneváč dovoz je minimálny, príjem z ciel je mizivý, čiže niet zaťaženia obyvateľstva týmito clami. Uvedený v štátnom rozpočte vykázaný prijem ciel nezaťažuje priamo síce plným obnosom obyvateľstvo, vzhľadom práve na tretiu možnosť, prejednávanú v predchádzajúcej stati, ale nepriame zaťaženie je vyššie, poneváč aj nevypočítateľná výhoda, daná colnou barikádou, ktorá umožňuje odbyt tuzemského tovaru za ceny určitej výšky, musí byť vzatá v úvahu.
Mohlo by sa vytýkať, že pojednanie je príliš teoretické, že nie je podložené štatistickými dátami, ktoré by dokazovaly správnosť teoretických poučiek. Žiaľ, že nedostatkom štatistiky nemôžeme podoprieť tu povedané, ale blízka budúcnosť nás poučí o vlivu zemědělských ciel na ceny. Bolo by treba organizáciu štatistiky tak prispôsobiť, aby venovala dostatočnej pozornosti i tomuto problému, úzko súvisiacemu s colnou politikou.

Štatistická príručka ČSR. II., str. 486.

Citace:

Pasivní legitimace ke sporu o pozůstalostní inventář.. Zprávy Právnické Jednoty moravské v Brně. Brno: Nákladem Právnické jednoty moravské , 1915, svazek/ročník 24, číslo/sešit 3, s. 143-144.